„...Tam hlboko v nás žije pocit, že pôda, vzduch, zem a všetko, čo sa nachádza pod jej povrchom, nemôže patriť nikomu ako súkromný majetok. Patrí to všetkým, a ak chce človek prežiť, nech radšej prijme toto indiánske hľadisko, čim skôr, tým lepšie, lebo už neostáva veľa času na premýšľanie."

 

2. Metodika

Obsah

Po dlhom zvažovaní pre a proti som sa napokon rozhodla pre odbor 08 - Ekológia a tvorba krajiny a pre názov mojej práce „Ekológia v pohostinstve", pretože ma táto téma veľmi láka. Je to však problematika, ktorá je u nás ešte v „plienkach". Napriek mojej snahe sa mi podarilo zaobstarať len málo podkladov, ktoré by súviseli s touto témou. Sú to nejaké podklady a materiály z domácej zbierky, niečo som si zapožičala z mestskej knižnice a navštívila som výstavu s témou „Zem nie je na jedno použitie", kde som dostala nejaké materiály a odkiaľ som si odniesla cenné rady. Avšak po kompletizácii všetkých mojich podkladov som zistila, že nie je toho veľa.

Ako poslednú možnosť zaobstarania si materiálov som videla v Internete. Napísala som žiadosť o informácie ohľadom tejto témy rôznym slovenským užívateľom siete Internet ako aj sprostredkovateľom služieb , ale buď mi neodpísali, alebo som dostala zápornú odpoveď.

Napokon mi odpísal pán Kolář (zaujímavá je jeho www stránka z cestovateľského prostredia na adrese http://ZzK.mkolar.org/), ktorý mi napísal adresu amerického servera o Zelených hoteloch. Postupne mi posielal ďalšie adresy týkajúce sa mojej témy a priznal sa mi, že odkedy som ho požiadala o informácie, sám sa začal viac zaujímať o túto problematiku. A na záver ma ešte poprosil, aby som mu postupne moju prácu posielala. Napokon som vďaka jeho viacerým mailom a odvolaniam sa na niektoré servery získala dosť zaujímavých, praktických a poučných informácií, ktoré som v práci použila.

 

3. Teoretické východiská

Obsah

Všetci svietime a kúrime, jeme a obliekame sa, cestujeme, nakupujeme a odpadkami zaťažujeme skládky a spaľovne. Priznajme si vlastný podiel zodpovednosti za chorobu planéty Zem. Za stav prostredia, ktorý sa stal kritický pre život zvierat, rastlín i nás samotných. Myslime na Zem, na nič už nečakajme a začnime od seba! Dokážme byť skromnejší a prísnejší k sebe. Obrňme sa proti posmeškom ignorantov a vezmime si za svoje aspoň niektoré nápady z Desatora domácej ekológie. Ich prijatie nám síce život neuľahčí, ale napriek tomu môžeme získať niečo cennejšie. Naučíme sa rozlišovať čo je pre nás v živote dôležité a bez čoho sa môžeme zaobísť. Môžeme tiež svoju väčšiu skromnosť chápať ako prejav úcty k prírode. Súčasne si však uvedomme, že ani ekologicky vedenou domácnosťou nemôžeme nahradiť často neekologické správanie sa v zamestnaní, prípadne na verejnosti, alebo inde v spoločnosti.

 

3.1 - Voda

Obsah

Voda je čoraz vzácnejšia a drahšia. Neznečistená voda je nevyhnutná pre všetok život na Zemi. Napriek jej hojnému zastúpeniu na Zemi je iba 0,6% vody pitnej. Jej spotreba sa za posledných 50 rokov zvýšila 40x. V domácnosti sa môže jej spotreba znížiť i niekoľko násobne. V kúpelni pri holení, mydlení, čistení zubov a pod. voda tiecť nemusí. Stačí ako potečie iba v nevyhnutný čas. Ak sa nechá tiecť, pri holení sa stratí 70 litrov, pri umývaní zubov cca 40 litrov. Pri 5 min. sprche sa spotrebuje iba 1/5 vody a energie na jej ohrev ako pri kúpaní sa vo vani. Riad umývajme v zazátkovanom drese, umývanie pod tečúcou vodou mnohonásobne zvyšuje jej spotrebu. Riad oplachujme vo vlažnej vode. Pri čistení a umývaní je treba obmedziť rôzne pochybné saponáty. Nahradia ich soľ, sóda či ocot. Zapchatý odpad nepreplachujme liehom, ale radšej sa pokúsme prečistiť ho mechanicky. Najviac vody sa v domácnostiach spotrebuje pri splachovaní WC. Tu je možné ušetriť najviac. Ak sa vloží do nádrže naplnená fľaša o objeme 2 l, za rok sa ušetrí cca 7300 litrov vody. Ak tak urobí 1000 domácností, ušetria tak 7300000 litrov vody (!). Do WC nesplachujme zvyšky liekov ani chemikálií. Automatické práčky majú vysokú spotrebu vody. Obmedzujme spotrebu pracích práškov s obsahom fosfátov. Výber vhodného prášku na pranie nie je jednoduchý. Dôležitá je taktiež pravidelná údržba (čistenie) mechanizmu regulujúceho prítok a uzáver vody, aby záchod netiekol. Pozor i na kvapkajúce kohútiky - 1 kvapka za minútu = 2000 l za rok.

Treba sa starať o studničky. V zime nesoľme chodníky, pretože to škodí nielen vode, ale aj zeleni, našej obuvi a dokonca i niektorým dlažbovým materiálom či betónu. Pokiaľ je teda nutné sypať, je vhodnejšie použiť piesok alebo piliny.

 

3.2 - Energia

Obsah

Energia je nielen stále vzácnejšia a stále drahšia, ale výroba neustále sa zvyšujúceho množstva potrebnej energie poškodzuje životné prostredie takým spôsobom, že to ohrozuje existenciu ľudstva. Najčistejšia, najlacnejšia a najlepšia energia je energia, ktorú nie je potrebné vyrobiť - ušetrená energia. Najviac energie v domácnosti sa spotrebuje na vykurovanie. Preto je potrebné dodržiavať nielen starými rodičmi, ale i lekármi doporučené teploty v izbách (obývacia izba 20 - 22°C , spálňa 16 - 18°C, detská izba 20°C, kúpelňa 24°C), ktoré ľahko nastavíme pomocou termoregulačných ventilov. Každý stupeň naviac znamená zvýšenie spotreby energie o 6%. Zakrytie radiátorov záclonami môže znamenať stratu až do 40%. Nedostatočne utesnené škáry okien a dvier znížia teplotu asi o 2°C. Kvalitné tesnenie sa zaplatí za niekoľko týždňov. V priemernej domácnosti sa 60% z celkovej energie spotrebuje na kúrenie. Optimálna tepelná izolácia chráni budovu pred chladom i horúčavou, výrazne znižuje spotrebu energie bez zníženia pohodlia.

V rodinných domoch je únik tepla rozdelený približne takto:

oknami 30 - 40%
zle izolovanými izolovanými obvodovými stenami 20 - 30%
strechou 25 - 30%
stropom suterénu 10 - 20%

V konkrétnom prípade je možné úniky tepla veľmi dobre a názorne zistiť pomocou termovíznych snímok.

Varenie:

Ak varíme v uzavretých nádobách, ušetríme tým 150 - 300% energie. Chladničky a mrazničky umiestňujme na chladnejšie miesta v domácnosti. Správna teplota v chladničke je 5 - 7°C a v mrazničke -18°C. Jeden cm námrazy zvyšuje spotrebu energie až o 75% , preto je potrebné pravidelne mrazničku rozmrazovať. Pri žehlení vypínajme žehličku skôr a využívajme zostatkové teplo. Praním pri teplote 60°C namiesto 90°C, môžeme ušetriť až 25% energie. Použitím úsporných kompaktných žiariviek na miestach, kde sa používajú bežné žiarivky, sa ušetrí cca 2/3 energie. Vypínanie žiarovky na menej ako 10 min. (u žiarivky 30 min.) je nehospodárne a nadmerne znižuje jej životnosť.

 

3.3 - Spotrebný tovar

Obsah

Ak sme v obchode, nakupujme nielen bruchom, ale i rozumom a srdcom! Na drahšie výrobky, priateľské k životnému prostrediu, sa snažme ušetriť napríklad tým, že si odoprieme kúpu niečoho, bez čoho sa môžeme zaobísť. Kvalitnejší tovar nám zväčša poslúži dlhšie, čím sa ušetrí aj materiál i energia. Než podliehať diktátu módy, je lepšie si vytvoriť svoj vlastný životný štýl z tvorivo prešívaných vecí. Oči majme otvorené aj pri rôznych výpredajoch, pretože dôvody k výpredajom môžu byť rôzne: tie skutočné obvykle zistíme až doma, keď výrobok chceme použiť. Uprednostňujme prírodné alebo prírode blízke materiály (bavlna, ľan, sklo, drevo, tehla, ocot a pod.). Zavrhnime kožušinové výrobky, ako aj ďalšie, pre ktoré zvieratá museli trpieť. Dôsledne sa vyhýbajme jednorazovým výrobkom, ako napríklad batériám, žiletkám, zapaľovačom, igelitovým taškám, táckam a kelímkom, plastikovým fľašiam... Vyhýbajme sa zbytočným a viacnásobným obalom, typické sú u dezertov, či viacvrstvové krabicové obaly na nápoje, ktoré naviac, že sú ťažko recyklovateľné, i hlboko siahnu do vašej peňaženky. Dokonale priateľské k životnému prostrediu sú solárne kalkulačky, hodinky, lampy. Mnoho kilogramov papiera ušetríme písaním na oboch stranách listu. Snažme sa používať recyklovateľný papier. Snažme sa vyhýbať rôznym výrobkom na jedno použitie.

 

3.4 - Odpad a druhotné suroviny

Obsah

TRIEDIŤ ČI NETRIEDIŤ
KTO DÁ MI ODPOVEĎ ČO ŠĽACHTÍ DUCHA VIAC,
ČI ZNÁŠAŤ ŠPINU A ZÁPACH HNUSNÝCH ODPADOV,
ČI POZDVIHNÚŤ ZBRAŇ PROTI KOPE SMETÍ,
NESEDIEŤ SI NA VEDENÍ, TRIEDIŤ A S DOBRÝM
POCITOM VEČER DOMA USÍNAŤ...

Smetispeare

V prírode sú všetky odpady cennými zdrojmi pre iné organizmy. Ľudské odpady sú tiež zdrojmi - problémov, najlepší je preto odpad ktorý vôbec nevznikne. Odpadom ľudia nazývajú niečo čo sa im zdá nepotrebné, nechcené, niečo čo už stratilo pre nich hodnotu. To je však unáhlený úsudok. Môže byť hodnotným zdrojom pre niekoho, niekde, i pre nich samotných...Priemerná rodina za rok vyhodí vyše 1 tonu odpadu ročne. V tejto tone vyhodí 1 rodina za rok asi:

143 kg papiera
77 kg skla
66 kg plastov
42 kg kovov
25 kg textilu
10 kg nebezpečného odpadu
viac ako 300 kg bio odpadu.

Viac ako 80 % z tohto množstva je opätovne využiteľných a odpadom sa stávajú až po zmiešaní sa v odpadkovom koši.

Odpady pri odvážaní miznú z očí a mnohým tak miznú z mysle. V skutočnosti ale žiadne „zmiznutie" neexistuje. 93% komunálnych odpadov putuje v SR na skládky (väčšina) a do spaľovní - len asi 2% je recyklovaných a 3 - 5% kompostovaných. Najhoršie je vyhodiť odpad voľne v prírode, meste, ale ani vyhodenie do odpadkových košov na zmiešané odpady nie je oveľa lepšie. Odtiaľ putujú na skládky („riadené" smetiská) a do spaľovní, ale aj tie pri najmodernejších technológiách ohrozujú ľudí a prírodu.

Odborné štúdie zistili, že ľudia žijúci blízko skládok odpadov (sledovali okruh do 3 km) majú často zvýšený výskyt rakoviny, hlavne močového mechúra, žalúdka, pečene, pľúc, leukémie a vrodených porúch u detí.

Preto dnes nevyhnutné riešenie znie:

1. Minimalizuj, obmedzuj množstvo a škodlivosť odpadov.
2. Opätovne používaj veci použiteľné.
3. Recykluj a kompostuj.

Samotná recyklácia

• zníži množstvo odpadov
• šetrí prírodné zdroje
• šetrí energiu
• obmedzuje znečistenie

Málokto z nás vie, že:

• 1 tona zberového papiera ušetrí 17 stromov a 500 kWh elektrickej energie
• O cca 43 % menej energie sa použije pri výrobe skla a 95 % pri výrobe hliníka z druhotných surovín
• Jedna tona železného šrotu ušetrí 2 tony čierneho uhlia a 4 tony železnej rudy,
• Na výrobu 1 tony recyklovaného papiera sa ušetrí 260 metrov kubických vody,
• 110 ton starého papiera zachráni asi 1 ha 80-ročného lesa, ktorý je jedinou továrňou na kyslík
• 1 kvapka oleja znehodnotí 1000 l vody
• Každá skládka (aj tá bezpečná) obmedzuje a ohrozuje pôdu, spodné vody a je finančne náročná

Pokiaľ sa však rozhodneme pre nákup, pokúsme sa mať na pamäti nasledujúce námety:
- choďme na nákupy s vlastnou taškou
- obmedzujme spotrebu tovaru na jedno použitie
- kupujme len toľko, koľko stačíme spotrebovať
- dávajme prednosť výrobkom z recyklovaných materiálov
- ak si môžeme vybrať, vyberme si výrobok označený tzv. ekoznačkou

Vylúčiť vznik odpadu sa samozrejme nepodarí nikdy, ale je možné jeho množstvo významne zmenšiť.

 

3.5 - Ovzdušie

Obsah

Z domácich krbov a piecok unikajú vďaka nižším spaľovacím teplotám do ovzdušia jedovaté zlúčeniny. Nespaľujme v nich preto gumu, molitan ani plasty a zvyšky chemikálií. Vystríhajme sa spaľovania mokrého lístia v záhradách - aj to je zdrojom škodlivín. Čo najviac obmedzujme spotrebu nekvalitného hnedého uhlia. Ekologicky vhodnejšími palivami sú koks, zemný plyn a svietiplyn. Možno taktiež spaľovať zvyšky dreva, papiera i celofánu. Plynový sporák je energicky výhodnejší ako elektrický, avšak zvyšky z procesu horenia majú v uzavretých miestnostiach vplyv na zdravie. Freónové spreje preukázateľne poškodzujú ozónovú vrstvu. Preto používajme mechanické rozprašovače alebo spreje označené ako „priateľské k ozónu" - „ozone friendly". Riadne vyvetranie je lepšie než akékoľvek dezodoranty. Mole odpudzujme radšej rôznymi bylinkami (levanduľou), alebo prenikavými mydlami, než chemickými prípravkami.

 

3.6 - Strava

Obsah

„Infarkt na každý deň", i tak sa dá nazvať naše stravovacie správanie.

Pokúsme sa zmeniť svoje stravovacie zlozvyky. Deň začnime raňajkami, naopak večera by mala byť jednoduchá. Jedzme, pokiaľ to ide, v kľude, neponáhľajme sa. Nejedzme bezprostredne pred manuálnou prácou a pred spaním. Taktiež po jedle by sa nemala vykonávať namáhavá práca. Neprejedajme sa. K očisteniu organizmu je vhodné občas poriadne vyhladovanie.

Snažme sa obmedzovať spotrebu soli, rafinovaného cukru, bielej múky, mlieka a stužených tukov, ktoré môžeme nahradiť trstinovým cukrom, medom alebo hrozienkami, celozrnnou múkou a rastlinnými olejmi.

Znižujme spotrebu alkoholu, pražených a fritovaných pokrmov, vajec, kávy, chemicky konzervovaných potravín. Z jedálnička vylúčme požívatiny, ktoré obsahujú chemické potravinárske farbivá.

Naopak, vo zvýšenej miere konzumujme celozrnné pečivo, ryžu natural, ovsené vločky, krúpy, pohánku, strukoviny, surovú a varenú zeleninu, orechy a oriešky, ovocie.

Je veľmi smutnou skutočnosťou, že priemerný človek dnes nemá takmer žiadny vzťah k potravinám, ktoré konzumuje. Ako chutí Boží dar - chlieb, ktorého načínanie bolo kedysi rituálom a dnes „obohatený" o konzervačné látky je nakrájaný strojom a zabalený vo fólii z plastu?

„Cholesterolové hody" - cholesterol bol v strave človeka pravdepodobne vždy, i keď na jeho príjem nie sme odkázaní. Vieme si ho dosť vyrobiť aj sami. V minulosti bolo jeho množstvo v prijímanej potrave relatívne malé. Ak bolo na tanieri mäso, tak len na sviatky. Vajíčka sa viac predávali ako jedli, pil sa častejšie netučný cmar ako mlieko. Až moderná doba zrazu objavila „nevyhnutnosť" konzumácie mäsa a to denne, ba i niekoľkokrát za deň. Nevhodne vysoký príjem cholesterolu ešte zhoršuje to, že ho tepelne narušujeme a zvyšujeme tak jeho agresivitu voči našim cievam a navyše pridávame množstvo nebezpečných radikálov.

Viac železa - viac infarktov? - Doktor Jerome Sullivan, patológ z Veteránskeho medicínskeho strediska v Charlestone v Južnej Karolíne, zistil veľkú podmienenosť vzniku infarktu a mŕtvice od výšky hladiny železa v krvi. Dokonca táto závislosť bola hneď na druhom mieste za najvýznamnejších faktorom srdcovo-cievneho ochorenia - za fajčením. Ženy majú počas aktívneho reprodukčného obdobia do menopauzy vplyvom mesačného krvácania menšiu koncentráciu železa v krvi ako muži. Teda ak hladina ferritínu (krvnej bielkoviny viažucej železo) sa zmení o 1 percento smerom hore či dolu, v tom istom zmysle sa zmení i rizikovosť infarktu o 4 percentá. Vysoká hladina krvného železa okrem toho podporuje i tvorbu nebezpečných krvných radikálov a preto by mala byť aspoň čiastočne eliminovaná dostatočným príjmom antioxidantov, lapačov radikálov, akými sú napr. vitamín A, C, E, selén alebo sulforafan. Vysoká hladina železa však poškodzuje i pečeň, napomáha vzniku artritídy, poškodzuje mozog i nervy, eliminuje pozitívny účinok vitamínov C, E. Zdá sa, že prirodzený pokles hladiny železa je dokonca určitým obranným mechanizmom organizmu pri niektorých druhoch rakoviny či masívnych infekciách.

Veľká rozpornosť konzumácie väčšieho množstva mäsa spočíva v tom, že účelnejšie dodá telu látky, ktoré železo dokáže lepšie a efektívnejšie transformovať na účinné krvné prenášače kyslíka. Sú to najmä vitamíny B2, B6, B12, E, kyselina listová a stopové prvky meď, zinok, mangán, kobalt, molybdén a to z prirodzených zdrojov. Účinnosť vstrebávania železa z potravín zasa zvyšuje vitamín C a B2, zatiaľ čo vstrebávanie blokuje kofeín, fosforečnany i kyselina fytová. Teda i v tomto prípade je príčina v našom stravovaní prakticky tá istá, t.j. vysoký príjem mäsa a malý príjem stopových prvkov, prípadne nevhodný kofeinizmus.

„Manko" v kyseline listovej - je pritom zaujímavé, že tejto látky, patriacej do skupiny B - vitamínov, je v potravinách prakticky všade dostatok a predsa nášmu telu chýba. V USA práve nedostatok kyseliny listovej v tele zapríčiňuje až 30 - 40% infarktov. Jej zvýšený príjem pomerne veľmi ľahko a rýchlo dokáže homocysteín znormalizovať a riziko infarktu odstrániť. Problém je v tom, že hoci sa kyselina listová nachádza okrem mäsa aj v množstve zelenín, v ovocí, predsa sa jej do nášho tela dostáva buď málo, alebo už prijatú ničíme. A to predovšetkým alkoholom a liekmi, ako antikoncepčnými tabletkami, spasmolytikami, sulfonamidami, antiepileptikami, antituberkulotikami. Ale i veľkými dávkami vitamínu C.

„Vyháňanie" selénu - Podobne je to i s nevyhnutným stopovým prvkom chrániacim naše srdce, so selénom. Tento z prírodných potravín odstraňujeme nevhodnou rafináciou alebo tepelnou úpravou.

Hoci človek v súčasnosti svoju stravu podoprel umelými tabletkami a stimulátormi, prírodu nedokážu nahradiť. Oveľa múdrejšie je vrátiť sa k prirodzenej strave. Potraviny zbytočne tepelne neupravujme, nerafinujme. Mali by sme ich prijímať v ich živej forme.

 

3.7 - Doprava a pohyb

Obsah

Telu prospieva pohyb - beh, plávanie, bicyklovanie, korčuľovanie, turistika, ale aj rýchla chôdza v parkoch či lesoch. Po meste a na kratšie vzdialenosti autom radšej nejazdime. Pokiaľ nemôžeme ísť pešo, je vhodnejšie použiť bicykel, príp. malý motocykel. Ak použijeme osobný automobil, mal by byť „vyťažený" spolujazdcami alebo nákladom. Dobrý technický stav vozidla znamená úspornejšiu a bezpečnejšiu jazdu, ktorá je aj ohľaduplnejšia k životnému prostrediu. Používame bezolovnatý benzín. Prepraviť jednu osobu či jednu tonu nákladu automobilom po ceste vyžaduje v priemere 5x viac energie než preprava po železnici. Automobilová doprava sa stále väčšou mierou podieľa na emisiách skleníkových plynov, ktoré vedú ku globálnym zmenám klímy. S rastúcim počtom automobilov narastá aj množstvo rakovinotvorných látok, ktorými sú zamorované oblasti okolo ciest a parkovísk.

Štúdia Heidelberského prognostického ústavu zverejnená v marci 1995 predpokladá, že pri doterajších trendoch si automobilová doprava v priebehu najbližších 35 rokov vyžiada na celom svete zhruba 50 miliónov ľudských obetí. To je podstatne viac mŕtvych, ako si vyžiadala 2 sv. vojna. Naviac nikto nespočíta, koľko miliónov zvierat zahynie na cestách pod kolesami automobilov. Aj napriek týmto skutočnostiam sú automobilizmus a výstavba diaľnic vo svete i u nás všemožne podporované miliardovými sumami z peňazí daňových poplatníkov.

Nemáte niekedy pocit, že auto je niekedy viac na obtiaž ako na rýchlu a účinnú pomoc?

 

3.8 - Záhradka

Obsah

Dnes už najmä vďaka modernému poľnohospodárstvu patrí 75% pôdy do kategórie najchudobnejších na živiny. Zdravá záhrada znamená záhrada bez chemikálií. Ak Naše rastliny dopujeme chemickými preparátmi, nemá to ďaleko od toho, akoby sme tie preparáty sami jedli. Vyvarujme sa používania priemyselných hnojív, pôdu obohacujme kompostom, ktorý si dorobíme sami z vlastných zvyškov zo záhrady a kuchyne. Na ochranu proti škodcom používajme namiesto chémie prirodzenú druhovú pestrosť a vhodné kombinácie jednotlivých plodín.

Obmedzujme pesticídy, prednosť dávajme bioprípravkom, ktoré sú vyrobené z potravinárskych surovín a neobsahujú jedy. Manipulácia s nimi je veľmi jednoduchá, nie sú nutné rukavice ani ochranný odev. Nemajú ochrannú lehotu, neškodia včelám, aplikujú sa podľa zásady „večer postriekam a ráno môžem jesť". Podľa možností zachytávajme dažďovú vodu. Zalievanie preteplenou vodou zo sudu je vhodnejšie a lacnejšie ako studená sprcha z hadice.

Väčšinu organických zvyškov zo záhrady a čiastočne aj z kuchyne kompostujeme. Kompostuje sa tráva, lístie, drobnejšie vetvičky, rôzne zvyšky ovocia a zeleniny, taktiež popol z dreva, nie však z uhlia a brikiet. Jarným vypaľovaním trávy zbytočne ničíme mnoho drobných živočíchov a hmyzu, riskujeme požiar a dymom obťažujeme okolie.

Najlepším oplotením záhradky bude plot živý, ktorý okrem svojej krásy poskytne i útočisko množstvu našich operených pomocníkov.

 

3.9 - Zdravie

Obsah

Nášmu zdraviu prospieva pohyb. Ranný zhon však prospešný nie je. Radšej vstávajme o niekoľko minút skôr a v kľude prevedieme hygienu, oblečieme sa a najeme. Pokiaľ nám to telesná kondícia dovolí, krátko si zacvičme alebo aspoň pretiahneme telo.

Bežným chorobám sa snažíme predchádzať otužovaním, saunovaním, konzumovaním ovocia a zeleniny s bohatým obsahom vitamínov a bylinkovými čajmi. Na začínajúcu chrípku pôsobí surový cesnak, cibuľa, kapusta a mrkva.

Sprchujme sa najviac raz denne, raz za týždeň si umývajme vlasy. Pravidelnosť v čistení zubov je dôležitá. Spávajme v chladnejšej, vetranej miestnosti, suchý vzduch zvlhčujme odparovaním vody. Nespotrebované lieky sa snažme odovzdať v lekárni.

„Neznečisťujme" prostredie zbytočným hlukom, preto hlučné stroje a zariadenia (cirkulárka, vŕtačka, sekačka, atď.) používajme radšej len do 18.00 hodiny.

Častejšie si doprajme kontakt s prírodou, všetkými zmyslami vnímajme jej krásu a mnohotvarosť. Krásu kvetov ukladajme radšej do srdca ako do vázy.

 

3.10. Človečenstvo a úcta k životu

Obsah

Uvedomme si svoju závislosť na prírode a prírodných zdrojoch, miesto pochybnej role pánov prírody. Snažme sa vo všetkom konaní byť voči prírode pokornejší a ohľaduplnejší. Rastlinám nespôsobujme chemické a zvieratám fyzické násilie. Panelákový chov bez ujmy znášajú hádam len akvarijné rybky a andulky.

Pokúsme sa zredukovať čas strávený pred televíziou. Zistíme, že sa obídeme bez nekonečných a prihlúpych seriálov. A keď takto ušetrený čas venujeme deťom, priateľom, knihe alebo prírode, budeme mať pocit spokojnosti ďaleko väčší a silnejší. Starostlivosť o psa alebo o mačku má vo vhodných podmienkach význam pre zušľachťovanie vzťahu k prírode. Naučme sa aj to, čo je v iných krajinách normálne: upratovať po svojom psovi na verejných priestranstvách. Skrášlime si svoje bydlisko, príp. svoje okolie. Balkóny a okná môžeme jednoducho zmeniť v záhradky plné kvetov a popínavých rastlín. Zo všetkých síl bojujme proti vandalizmu a ľahostajnosti, zásadovo vystupujme proti ničiteľom životného prostredia, proti každému kupčeniu s prírodninami, či už ide o motýle, snežienky alebo iné rastliny a živočíchy z voľnej prírody.

Byť slušnejší a láskavejší k ľuďom nie je prejavom slabosti. Dobré medziľudské vzťahy, ohľaduplnosť, najmä k deťom a starším ľuďom, patria ku zdravému životnému prostrediu rovnako ako ku kultúrnej úrovni.

 

4. Vlastná práca

Obsah

Vo všeobecnosti je známe, že na území Slovenskej republiky je veľmi málo kvalitných a hostí uspokojujúcich pohostinských odbytových stredísk. A pohostinské odbytové stredisko typu „zelená", t.j. ekologická reštaurácia sa na našom území zatiaľ nenachádza.

Bývam v Nitre. Ako študentka Hotelovej akadémie som už navštívila veľmi veľa pohostinských odbytových stredísk v Nitre a okolí, a to buď s rodičmi, priateľmi, alebo som tam bola na praxi. Podľa mojich doterajších poznatkov a skúseností môžem skonštatovať, že v Nitre je to s pohostinskými odbytovými strediskami veľmi biedne. Sú tu strediská, ktoré sú veľmi pekne zariadené, útulné, priateľské, ale správanie personálu je odpudivé. A naopak, sú tu strediská, kde je personál milý a ochotný, lenže stredisko je tmavé, ponuré, nepekne zariadené.

Rozhodla som sa, že súčasťou mojej práce bude aj zverejnenie môjho prieskumu v niektorých, konkrétne vybratých strediskách. Zaujímalo ma, ako jednotlivé podniky prispievajú k ochrane životného prostredia.

Hneď pri vstupe do každého z nich ma milo prekvapilo, že každý zodpovedný vedúci si našiel chvíľu pre mňa a ochotne mi odpovedal na moje otázky. A moje zistenia sú nasledovné:

1. Vo všetkých pohostinských odbytových strediskách sa používajú papierové obrúsky, textilné obrúsky sa využívajú len vo veľmi výnimočných prípadoch a to len v niektorých strediskách.
   Výhody papierových obrúskov: ľahko dostupné, lacné, nenáročné na skladovanie, len na jedno použitie, recyklovateľné
   Nevýhody papierových obrúskov: ich veľká spotreba, po použití sa vyhodia, podniky ich netriedia
   Výhody textilných obrúskov: viacnásobné použitie, nenáročné na skladovanie, estetickejšie
   Nevýhody textilných obrúskov: pravidelná starostlivosť, náklady spojené s praním a žehlením, používanie saponátov (aj nevhodných) pri ich praní

2. Takmer v žiadnom pohostinskom odbytovom stredisku sa netriedi odpad (papier, sklo, kov). Samozrejme, vratné fľaše (sklené, plastové) sa oddeľujú, nevratné sa zmiešavajú s ostatným odpadom a vyhadzujú sa do kontajnerov.
   Výhoda triedenia: nevznikne veľa odpadu, možnosť recyklácie a opätovného využitia
   Nevýhoda triedenia: určité časové obmedzenie, ale len zo začiatku, obmedzenie priestoru prevádzky na umiestnenie triediacich nádob (kontajnerov)

3. Vo väčšine prevádzok sa biologický odpad dáva zvieratám : kosti psom a ostatné ošípaným, ale sú aj podniky, ktoré všetok odpad, biologický, papier, sklo, spolu zmiešajú a tak vyhodia napr. do kontajnerov.
   Výhoda separovania biologického odpadu: strava pre zvieratá

4. Väčšina prevádzok používa ekologicky nezávadné saponáty na umývanie riadu a ekologicky nezávadné čistiace prostriedky na čistenie hygienických zariadení. Sú aj prevádzky, ktoré kupujú tie najlacnejšie saponáty bez ohľadu na to, či škodia životnému prostrediu a ešte ich aj riedia.
   Výhoda ekologicky nezávadných saponátov: okrem toho, že neškodia životnému prostrediu, neškodia a nenarušujú povrch drezu a podlahy, ako aj pokožku pracovníkov

5. S praním je to rôzne, ale v priemere to vychádza, že väčšina prevádzok si perie sama, resp. u niekoho si dáva prať, ale aj dosť často využívajú čistiarne. Prať si dávajú podľa potreby a to zväčša 2 - 4 x do týždňa. Sú aj také prevádzky, ktoré si perú denne. Pranie je z hygienického a estetického hľadiska nevyhnutné.
   Výhoda častého prania: čistá bielizeň, zachovanie zodpovedajúceho stupňa hygieny
   Nevýhoda častého prania: vysoká spotreba vody, pracieho prášku, energie na ohrev vody, na pranie a na žehlenie, v prípade neekologických saponátov neblahý vplyv na život. prostredie.

6. S prečisťovaním vzduchu v pohostinskom odbytovom stredisku to vyzerá asi takto - cca v polovici stredísk sa nachádza čistička vzduchu a v druhej polovici ventilátor. Sú aj také strediská, ale nie je ich našťastie veľa, kde sa na výmenu vzduchu používa osviežovač vzduchu. A sú aj také strediská, tých je zatiaľ veľmi málo, ktoré majú v pohostinskom odbytovom stredisku zabudovanú už aj klimatizáciu.

7. Podľa vyhlášky 67/1997 Z.z. o ochrane nefajčiarov vydanej dňa 1. 7. 1997 to je v našich prevádzkach nasledovné:
     - vo väčšine z nich je vyhradená časť (zhruba ˝ odbytového strediska) pre nefajciarov
     - v Nitre sú aj prevádzky, ktoré sú úplne nefajčiarske
     - taktiež sú aj prevádzky, ktoré sú kompletne fajčiarske, príp. je zakázané fajčiť v určitom časovom intervale, napr. počas obedov
   Výhoda fajčiarskej prevádzky: o žiadnej neviem
   Nevýhoda fajčiarskej prevádzky: obmedzovanie osobnej slobody nefajčiarov, určitá podpora fajčiarov a propagácia fajčenia, nevhodná pre deti, ohrozovanie vlastného zdravia i zdravia prítomných

8. Faktom je, že sa v pohostinských odbytových strediskách používajú viac normálne klasické žiarovky ako nová generácia úsporných svietidiel.
   Výhody bežných žiaroviek: ľahko dostupné, lacné
   Nevýhody bežných žiaroviek: vysoká spotreba, malá životnosť,
   Výhody novej generácie úsporných svietidiel: životnosť 10x väčšia ako u normálnych žiaroviek, spotreba o 80 % menšia, trvácnejšie, ekologické
   Nevýhody novej generácie úsporných svietidiel: drahé, ale investícia sa veľmi rýchlo navráti

9. Moje ďalšia otázka „Čo robíte s prístrojmi, ktoré momentálne nepoužívate? " sa tejto témy dotýka. Lenže keď som sa ich v niektorých odbytových strediskách opýtala, tak nik mi nevedel dať odpoveď. A každý z opýtaných bol dosť zarazený touto otázkou. (Hoci, podľa mňa, táto otázka s témou EKOLÓGIA súvisí.) Tak som ju radšej vyškrtla.

10. Rovnaké odpovede som dostala aj na túto otázku: „Využívate bezobalový predaj?". Preto túto otázku ďalej nebudem rozpisovať.

11. Myslím si, že v každej prevádzke sa používajú nápoje vo vratných alebo jednorazových obaloch. Len v niektorých sa používajú viac vratné, v iných viac jednorazové obaly.
    Výhoda vratných obalov: opätovné naplnenie, napr. počet obehov pre sklené fľaše je asi 17- 75 a pre plastové vratné asi 10 - 25.

12. Na toaletách sú vo väčšine podnikov umiestnené dávkovače mydla, dávkovače papierových uterákov, ale asi žiadne pohostinské odbytové stredisko nemá na toaletách umiestnené na WC splachovače - šetriče. Je veľmi smutné, že ešte i v dnešnej dobe sa niekde používajú WC, ktoré už len na prvý pohľad odpudzujú a sú vybavené jedným starým špinavým a mokrým uterákom a len príležitostne aj mydlom.

13. Táto otázka, by sa dala spojiť s otázkou č. 12, pretože navzájom spolu súvisia. Takmer vo všetkých pohostinských odbytových strediskách sa používajú papierové obrúsky, ktoré sú recyklovateľné a sú vyrobené z recyklovateľného materiálu. A papierové uteráky, ktoré sa používajú v kuchyni ako i na toaletách, sú taktiež vyrobené z recyklovateľného materiálu a sú recyklovateľné.

14. Podniky, ktoré vlastnia podnikové autá, majú na nich namontované katalyzátory.

15. Na jedálnom lístku každého pohostinského odbytového strediska sa nachádzajú vegetariánske jedlá. Len ich množstvo je všade iné.

16. Podľa očakávania prevládajú v pohostinských odbytových strediskách technologické postupy v takomto poradí : pečenie, varenie, vyprážanie. V každom odbytovom stredisku sa pripravujú minútky, preto je pečenie a vyprážanie najpoužívanejšie. Pričom pečenie je podstatne zdravšie ako vyprážanie.

17. Zistila som, že vo väčšine prevádzok sa používajú freónové chladničky. Sú aj prevádzky, ktoré používajú už aj bezfreónové chladničky, lenže takýchto je zatiaľ málo.
    Výhody bezfreónovej chladničky: cenovo zhruba rovnaká ako freónová, neškodí životnému prostrediu, má menšiu spotrebu.

 

5. Diskusia

Obsah

Podľa môjho názoru je veľká chyba, že sa u nás ešte nezriadili „zelené", t.j. ekologické reštaurácie. A to nielen preto, že je to stredisko ohľaduplné k životnému prostrediu, ale aj preto, že je to určitý spôsob života, akýsi návrat k prírode. Takéto reštaurácie by sa u nás určite „ ujali " a mali by zaručene stále väčšie množstvo klientely.

V súčasnosti vládne vo svete zhon. Všetci sú uponáhľaní, prvoradá je práca. Všetci idú za vidinou bohatstva, úspechu, povýšenia. A nejako sa zabúda na to základné, to čo človeka robí človekom. A to, na city. Na lásku, priateľstvo, ochotu, úctu, ohľaduplnosť. Akosi ľudia zabúdajú na svojich blízkych. Myslím, že nám, ľuďom, chýba určité miesto. Miesto, kde by sme opäť pocítili spojitosť človeka s prírodou. Miesto, kde by sa každý cítil príjemne. Kde by hrala príjemná ukľudňujúca hudba a všetko by nádherne voňalo prírodou. Proste ideálne miesto na snívanie.

Táto téma ma „ chytila za srdce ", preto som začala aj ja snívať. Predstavila som si, ako by malo také miesto vyzerať, ako by malo byť zariadené, čo by sa tam robilo a prečo by nieslo názov „zelená reštaurácia". A takto nejako by to vyzeralo :

Reštaurácia by bola situovaná niekde v blízkosti centra mesta. Reštaurácia by mala vlastnú studňu. Voda z nej ( úžitková ) by bola vyhrievaná slnečnými kolektormi, ktoré by sa nachádzali na streche a na južnej stene reštaurácie. Voda by sa používala v kuchyni a v reštaurácii na umývanie riadov. Okrem úžitkovej vody by bola do reštaurácie privedená vodovodným potrubím aj pitná voda.

Pri reštaurácii by sa nachádzali :
  - veľká záhrada, v ktorej by sa pestovala zelenina pre prípravu pokrmov a bola by hnojená kompostom zo zvyškov z kuchyne a prirodzenými hnojivami (trusom)
  - veľký ovocný sad
  - detské ihrisko, ktoré by bolo neustále udržiavané a bolo by zhotovené z čisto prírodných materiálov
  - vôkol celej reštaurácie by bola kvetinová výzdoba

Kanalizačná prípojka by ústila do čističky odpadových vôd, ktorá by so 100 % účinnosťou prečistila odpadovú vodu.

Celá prevádzka by bola nefajčiarska, príp. by bolo vyhradené separé miesto pre fajčiarov. Zariadenie prevádzky by bolo jednoduché, útulné, osvetlené, dobre vetrateľné, farebne zladené, rodinného charakteru, s príjemnou a ukľudňujúcou hudbou. Zariadenie by bola kombinácia prírodného materiálu s umelým. Miesto drevených okien by sa použili plastové okná, ktoré by boli veľmi dobre utesnené. Okná by boli lemované krátkymi záclonami. V odbytovom stredisku by bol zabudovaný filter vzduchu a klimatizácia. Prevádzka by bola vykurovaná tepelným čerpadlom a na radiátoroch by boli termoregulačné hlavice.

Počas letnej sezóny by bola možnosť posedenia vonku. Pre hostí by boli nachystané deky a piknikové koše na pikniky v tráve pred reštaurácii. Okrem toho by bolo pred reštauráciou vyhradené miesto pre stoly so stoličkami a tienidlami - markízami (všetko vyrobené z prírodných materiálov). Deti by mohli využívať detské ihrisko.

Jedálny lístok by bol kombináciou racionálnej výživy a makrobiotickej stravy. Prevládali by tu zeleninové jedlá, ale aj mäsové, rôzne špeciality a aj detské jedlá. (V jedálnom lístku musia byť aj nejaké mäsité jedlá ak chcem uspokojiť všetkých zákazníkov a okrem toho je mäso zdrojom bielkovín.) Taktiež by boli v jedálnom lístku aj ovocné jedlá, múčniky a aj rôzne kompóty a šaláty vyrobené v reštaurácii z čistých prírodných surovín. Z technologických postupov by tu prevládalo varenie, dusenie, gratinovanie a pečenie. V reštaurácii by sa používali len veľkoobchodné a veľkoobjemové (20 - 50 kg) balenia potravín a tovarov. Mäso by sa na základe zmluvy dovážalo len od dodávateľov z privátnych fariem, ktorí by nezvyšovali úžitkovosť chémiou. To isté by platilo o zelenine a ovocí. Ich prebytky by sa spracovávali ako kompóty a pod.

V celom pohostinskom odbytovom stredisku by sa používali úsporné žiarovky.

Na toalete by boli namontované úsporné šetriče - dávkovače na mydlo, na hygienické recyklovateľné uteráky, na vodu a taktiež aj úsporné splachovače (aj na fotobunku).

Reštaurácia by sa kladne stavala k otázke triedenia odpadu. Odpad by sa triedil do pristavených zberných nádob - kontajnerov. Tým by sa podporovala recyklácia a bola by aj možnosť odpad opätovne využiť.

Veľký dôraz by sa kládol na kultúrnosť poskytovania služieb, t.j. personál by bol prívetivý, milý, ochotný, spoľahlivý, priateľský, celé stredisko by bolo vždy čisté, upratané, dostatočne osvetlené a hygiena by bola na 1. Mieste.

Na umývanie riadu by sa nepoužívali saponáty, ale dostupný a životnému prostrediu neškodlivý ocot. Právalo by sa pri nižších teplotách a v pracích prostriedkoch vyrobených z prírodných surovín, napr. z gaštanov.

A teraz niečo z vybavenosti : V kuchyni by sa používali len bezfreónové chladničky s veľkým objemom a malou spotrebou, mrazničky by boli taktiež s veľkým objemom a malou spotrebou, umývačka riadu by bola s nižšou spotrebou, využívali by sa vo väčšej miere mikrovlná rúra, tlakový hrniec a panvica Wok. V reštaurácii by sa používali textilné obrúsky, nápoje by sa podávali vo vratných sklených fľašiach.

V reštaurácii by bola požičovňa bicyklov, ktorú by mohli príchodiaci hostia využívať na potulky po meste.

Autá patriace reštaurácii by jazdili na zemný plyn, resp. na propán-bután.

Som presvedčená, že takéto, alebo podobné, zariadenia budú v budúcnosti v každom väčšom meste na Slovensku. A taktiež viem, že človeka, ktorý sa na vybudovanie takéhoto niečoho odhodlá, bude toto všetko stáť okrem množstva investícií aj veľa trpezlivosti a odhodlanosti. Bude to pre toho človeka aj riadne veľké riziko, ale taktiež aj určitá výzva. Výzva podporiť človeka k návratu k prírode.

 

6. Poďakovanie

Obsah

Moje poďakovanie patrí predovšetkým mojej rodine, ktorá mi vytrvalo a ochotne pomáhala, pánovi Kolářovi, s ktorým som sa nikdy nestretla, ale nebyť jeho odpovedí a zasielania mi e-mailových adries amerických, kanadských a britských serverov, nemala by som žiadne dôležité podklady pre moju prácu.

Ďalej ďakujem mojim konzultantom, pani prof. Barbare Losmanovej a Alici Galvánkovej, pánovi prof. Jánovi Kolibovi, ktorý mi navrhol, ako by mal môj projekt vyzerať a o čom by mal byť, mestskej knižnici za zapožičanie materiálov pre moju prácu a napokon ďakujem všetkým, ktorí mi na žiadosť odpísali aj napriek tomu, že mi k tejto téme nevedeli poskytnúť žiadne bližšie informácie.

 

7. Záver

Obsah

Žiaľ, ale naša výchovno-vzdelávacia sústava naberá veľmi rýchlo trendy prerodu v sústavu stroho vzdelávaciu. I z tohto dôvodu stretávame na našich uliciach čoraz viac vzdelaných nevychovancov. Z minulosti vo väčšine kultúr osvedčené metódy učenia sa priamou skúsenosťou, osobnými zážitkami a pozorovaniami nahradzujú pohodlné avšak deštrukčné trendy. Náhradou je pre rodičov i deti pohodlné pozeranie televízie, videa či videohier. Tieto však vytvárajú pasívnych a izolovaných ľudí mnohokrát neschopných komunikácie a praktického života. Vzdelávanie sa, nielen v škole, ale i na domácej pôde, by malo namiesto strohého reprodukovania abnormálne veľkého množstva faktorov viesť najmä k zmene životných postojov a hodnôt. Ľudia dnešnej spoločnosti (a čo je veľmi bolestné - najmä deti) sa pomaly stávajú strojmi pod nápormi s t r e s u, vykonávajúcimi kýmsi prečudesným naprogramované činnosti. Týmto kýmsi je abnormálna snaha o neustále zvyšovanie materiálnej životnej úrovne. Dokedy však? A najmä - Odkiaľ a z čoho???

Čo teda môžeme urobiť? V prvom rade sa zamyslime nad naším vlastným žitím a správaním sa. K tomu, aby sme začali žiť „normálne" - bez ľahostajnosti k problémom nás všetkých, budeme pravdepodobne musieť zmeniť svoje možno pochybné návyky a túžby. Ak sa nám to podarí, budeme si môcť povedať, že náš život za niečo stojí a že ho nežijeme márne. Nahliadnuc na dnešný stav životného prostredia a prírody (tej ktorá nám dáva všetko čo vôkol seba vidíme) zisťujeme, že sa ocitáme v ekologickej kríze, ktorej príčiny treba hľadať v rozhodnutiach „zodpovedných", osobné zisky ktorých predčia skutočnú zodpovednosť. Máme slobodnú vôľu i zodpovednosť. Oči i uši, rozum i intuíciu, aby sme vyvodili závery ... I na nás leží zodpovednosť a rozhodnutie - môžeme konať dobro, alebo zlo. Máme možnosť rozbiť, alebo zdokonaliť, zachrániť, alebo zničiť. Nikto a nič nás neospravedlní, ak sa vyhneme činom.

Príroda, kedysi matka, dnes partnerka, nikdy nebude našou slúžkou. Zmierme sa s tým a správajme sa podľa toho.

 

Zoznam použitej literatúry

Obsah

/1/. Martiš M. : ČLOVEK VERSUS KRAJINA, Horizont, nakladateľstvo Socialistickej akadémie ČSSR, Praha, 1988, 1. Vydanie

/2/. Publikácia DESATORO DOMÁCEJ EKOLÓGIE, Spoločnosť priateľov Zeme, Revúca, 1999

/3/. Časopis EKOLISTY 1/99, 3/99, Spoločnosť priateľov Zeme, Košice, 1999

/4/. Publikácia KAM S ODPADOM, Spoločnosť priateľov Zeme, Revúca, 1999

/5/. Publikácia OBALY, Spoločnosť priateľov Zeme, Košice, 1999

/6/. Publikácia ODPADY, Spoločnosť priateľov Zeme, Košice, 1999

/7/. Publikácia ZA CO VŠECHNO VĎĚČÍME AUTOMOBILU, Nezávislé Sociálně Ekologické HNUTÍ NESEHNUTÍ, Brno, 1999

/8/. Adresy užívateľov Internetu: